Obec Predmier

História obce Predmier sa v písomných prameňoch po prvý raz spomína v donácii Belu III. z roku 1193, ale archeologické doklady z katastra obce predchádzajú túto najstaršiu písomnú zmienku o niekoľko storočí.
 

Najstaršie archeologické doklady o osídlení obce Predmier sa nachádzajú v zbierke Považského múzea v Žiline. Podľa nich prvé stopy osídlenia možno začleniť do obdobia neskorej doby bronzovej, keď tu žil ľud lužickej kultúry. Osídlenie tejto lokality potvrdzuje i kultúrna vrstva z doby železnej, z ktorej sa zachovali črepy zdobené žliabkami. Omnoho viac nálezov však pochádza z obdobia ranného stredoveku. Z tohto obdobia sa podarilo nájsť železnú ostrohu z 12.-13. storočia, čo zodpovedá aj prvej písomnej zmienke o Predmieri. Zachovali sa nálezy keramiky z polôh Dolné pole, Dolné Záhumnie a Malá Hradná, odkiaľ poznáme aj doklady osídlenia zo 14.-15. storočia. Tieto pamiatky sú jasným dôkazom toho, že o histórii obce hovoria nielen písomné, ale aj archeologické doklady a tieto 2 zložky sa navzájom dopĺňajú. I z tohto dôvodu môžeme hovoriť o Predmieri ako o jednej z najstarších obcí súčasného Žilinského okresu.

Kultúrne pamiatky

Osobitnú pozornosť treba venovať kostolu. Dnešný kostol sv. Gallusa bol postavený v roku 1799 v klasicistickom štýle na mieste staršieho, o čom svedčí renesančná veža z r. okolo 1600. Táto slúžila ako pozorovateľňa a tiež ako strelná veža. Prvá zmienka o kostole v Predmieri sa zachovala v pápežských registroch o zaplatení desiatkov už v r. 1332 a zachoval sa i vzácny stredoveký gotický kalich z 15. storočia. Ďalej sa v kostole zachovala krstiteľnica zo starého gotického kostola z 13. storočia. V múre kostola sú zamurované pozoruhodné náhrobné kamene. Pred kostolom je neskoro baroková kalvária z roku 1799, prícestná socha sv. J. Nepomuckého z konca 18. storočia. Pod kostolnou dlažbou sa nachádzajú krypty viacerých patronátných rodín. Klenbový nápis hovorí, že pôvodný kostolík bol drevený a okolo neho bol aj cintorín.   

 
Keď sa Predmier rozrastal, boli tu postavené kasárne s koniarňou. Pozoruhodná je i budova pošty, pôvodne renesančná zo 17.storočia, prestavaná v 18. storočí. Ďalej klasicistický kaštieľ postavený v polovici 19 .storočia, prícestná kaplnka Panny Márie z 2. polovice 19. storočia a socha sv. Vendelína zo začiatku 19. storočia.

 
V roku 1842 veľký požiar zničil archív, v ktorom boli úradné dokumenty, i väčšiu časť Predmiera a pravdepodobne potom sa stala mestom Bytča. Spomínaný požiar dokončil svoje zhubné dielo natoľko, že za obeť mu padla celá ľavá strana obce.

V roku 1868 bola v obci zriadená miestna ľudová škola. Medzi najstaršie remeslá, ktorými sa zaoberali obyvatelia Predmiera patrí remeslo mlynárske. V kronike sa spomína existencia 3 mlynov v obci. Ako prvá továreň sa spomína továreň na nábytok, ktorú vlastnil J. Hetzel. Zriadil si v nej i rezbársku a pozlacovaciu dielňu. V obci bol i pivovar, továreň na vrecká a papierové výrobky, ktorá bola postupne rozšírená na výrobu svetličky a farby. Továreň niekoľkokrát vyhorela. Neskôr tu bola zriadená drevárska výroba s názvom Drevina š.p.

V roku 1901 bola v obci zriadená tzv. "Úvoda " čiže detská škôlka a v r.1930 bola už k spomínanej dvojtriedke zriadená i tretia trieda. Vyučovalo sa na 2 zmeny a pôsobili tu 3 učitelia. V obci sú aj dva parky, v jednom z nich bola v r. 1975 odhalená busta J. I. Bajzu od akad. sochára S. Bíroša z Bytče. V druhom parku stojí socha M. R. Štefánika, ktorú vyhotovil sochár Pavol Bán v r. 1930. Socha bola postavená na mieste prvej mohyly, diela príslušníkov 18. pešieho pluku "Kráľovského" z roku 1919. Predmerská mohyla stála skôr ako národný pamätník na Bradle a ako jediná sa zachovala až do dnešných čias.

Významní rodáci

Ján Chrysostom Hanulík /22.7.1745 - 3.9.1816/ - básnik, pedagóg, člen piaristickej rehole.

Jozef Ignác Bajza /5.3.1755 - 1.12.1836/ - národný buditeľ, spisovateľ, rím.-katolícky farár, významný člen Bernolákovho tovarišstva. Autor prvého slovenského románu René mládenca príhody a skúsenosti, vydaného v rokoch 1784 - 1785.

Jozef Dubravka /8.11.1906 - 25.7.1990/ - učiteľ, včelár a ovocinár, kronikár, organizátor bábkového divadla a výrobca bábok.

František Madva - pôsobil v obci ako kaplán v rokoch 1813 - 1815.