Mesto Bytča vzniklo v roku 1945 zlúčením obcí Malá Bytča, Veľká Bytča a Hliník nad Váhom. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce Veľká Bytča boli: Byucha (1250), Bicca (1318), Bichche (1372), Bicza (1415), Fortalicium Piche (1454), castellum Bycha (1492), Bittcha (1598), Welká Biča (1808); maďarsky Nagybicscse.

Obec sa stala majetkom nitrianskeho biskupstva v roku 1234, ale jej časť už vlastnil pred rokom 1223. V roku 1250 patrila bánovi Filovi, od roku 1270 nitrianskemu biskupovi s dočasným prerušením za Matúša Čáka. Od polovice 16. storočia patrila Thurzovcom, po ich vymretí Esterházyovcom. Od 14. storočia sa vyvíjala ako mestečko so žilinským právom, v roku 1569 získalo jarmočné právo.

 

Hrad-kaštieľ Bytča vznikol začiatkom 15. storočia, v 2. polovici 16. storočia ho prestavali Thurzovci. Bol sídlom biskupského panstva Bytča. V 16. storočí sa k nemu pripojili obce hradného panstva Hričov. K panstvu Bytča patrili: Bytča Malá, Bytča, Jasenica, Stupné, Brvnište, Papradno, Petrovice, Kolárovice, Setechov, Pšurnovice, Hliník, Veľká Kotešová, Veľké Rovné, Dlhé Pole, Turzovka, Dolný a Horný Hričov, Hričovské Podhradie, Žilinská Lehota, Peklina, Ovčiarisko, Paštiná Závada, Horné Hlboké.

V 2. polovici 19. storočia sa majiteľmi panstva stali Popperovci. V 16.-19. storočí bola obec čulým remeselníckym mestečkom s cechmi čižmárov, kováčov, debnárov, krajčírov, tkáčov. Začiatkom 17. storočia bola sídlom palatína Juraja Thurzu. V roku 1598 mala 112 domov, v roku 1828 mala 401 domov a 2980 obyvateľov. Zaoberali sa roľníctvom a spracúvaním dreva. Koncom 18. storočia tu pôsobil pobočný stánok Slov. učeného tovaryšstva. Koncom 19. storočia tu založili zápalkáreň, pivovar, parnú pílu, továreň na kožené výrobky. Po roku 1918 obyvatelia pracovali v miestnom priemysle a poľnohospodárstve. Mesto i okolie trpeli veľkou nezamestnanosťou (v roku 1933 tu bolo 2500 nezamestnaných). V roku 1924 štrajkovali robotníci zápalkárne, v roku 1932 tu zorganizovali hladový pochod, v roku 1937 bol štrajk stavebných robotníkov. V rokoch 1945-1960 bola Bytča sídlom okresu. Po oslobodení tu vybudovali viaceré závody - Kinex, Presná mechanika (podnik trustu ZVL), Súľov (Závod Drevoimpregny Žilina) na výrobu športových potrieb a zrekonštruovali staré. Chotárom obce prechádza kanál vodného dieľa Mikšová.

 

Malá Bytča: Obec sa spomína od roku 1409 ako Parva Bytcza, od roku 1477 ako Kys Byche, od roku 1598 ako Minor Bitcha, od roku 1773 ako Malá Bittcsa; maďarsky Kisbittse, Kisbicscse. Patrila panstvu Bytča. V roku 1598 mala 14 domov, v roku 1828 mala 87 domov a 582 obyvateľov. Za I. ČSR obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve, časť v priemysle na okolí. V roku 1945 bola zlúčená s Veľkou Bytčou a Hliníkom.

 

Mikšová: Obec sa spomína od roku 1526. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Miksófalva (1526), Mikšová (1773); maďarsky Miksófalva. Patrila zemianskej rodine Maršovských. V roku 1598 mala 18 domov, v roku 1828 mala 43 domov a 239 obyvateľov. V roku 1909 bola pripojená k Malej Bytči.

 

Beňov: Obec sa spomína od roku 1448 ako Benew, od roku 1598 ako Beniow; maďarsky Benyó. Patrila k zemianskym rodinám Beňovských a Urbanovských. V roku 1598 mala 5 domov, v roku 1784 mala 12 domov a 63 obyvateľov, v roku 1828 mala 10 domov a 117 obyvateľov. V roku 1899 bola pripojená k Mikšovej.

 

Hliník nad Váhom: Obec sa spomína od roku 1439 ako Hlinyk. Ďalšie staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Hlynnyk (1440), Hlynyk (1482), Hlinik (1598), Hlinik nad Váhom (1927); maďarsky Vágagyagos. Patrila zemianskym rodinám Hlinických, Maršovských, Závadských. V roku 1598 mala 27 zemianskych domov, 1784 mala 67 domov a 392 obyvateľov, v roku 1828 mala 106 domov a 640 obyvateľov. V roku 1945 zlúčená s Bytčou.

 

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť (PREVZATÉ!!!!)